Je to prosté. Nedokázal som presvedčiť porotu, že si to Simulyzer zaslúži. Veľmi ma mrzí, že to nevyšlo a že som to dogabal. Porota sa rozhodovala podľa 3 kritérií: Úroveň prezentácie, úroveň biznis plánu, posun počas inkubátora.
Subjektívne domnienky, čím to je:
- Zlým odhadom cieľovky (v prípade poroty). Chybne som predpokladal, že po mesiaci v inkubátore bude každý porotca vedieť, ako to funguje. Základný princíp aplikácie som v tomto kole neopakoval, nechcel som byť nudný. Išiel som od začiatku ku konkrétnostiam a tak niektorí mohli byť stratení. A paradoxne sa nudiť.
- Hoci som celý čas hovoril len o posune počas inkubátora, priamo som to nepovedal.
- Sústredil som sa hlavne na to, aby som ukázal, aký má projekt investičný potenciál a že naplno využijem postup do finále. Chyba. Veď to ani nebolo kritériom.
- Úplne som pohorel v otázkach. Nebol som schopný jasne odpovedať na jednoduché otázky. Nepripravil som sa. Myslel som si, že keď všetko o projekte do detailov poznám, z fleku odpoviem. Najväčšia chyba.
Čo by som teraz urobil inak?
Hovoril by som jednoduchšie a na rovinu:
- 1 – 2 minúty by som venoval tomu, čo riešim. A že to je reálny problém, ktorý je podložený užívateľskými výskumami a reálne ho rieši niekoľko desiatok tisíc firiem na svete.
- Povedal by som, že som zavrel krám so SEO konzultáciami (pre nových klientov) a venujem väčšinu času projektu. Že som si občas pripadal ako vrátnik, keď som pár krát ráno v Hube všetko odomykal a potom večer pri odchode zamykal.
- Síce by mi to bolo blbé, no mohol som povedať, že hovorím o niečo tichšie preto, že mám odpálený krk a na nohách ma držia len antibiotiká.
- Povedal by som, že biznis plán, ktorý mali k dispozícii, nestojí na vode, ale každý jeden odhad z niečoho vychádza. A že podľa môjho mentora, Mareka Mihóka z KPMG, patril k najlepším (mentoroval polovicu z nich).
- Poriadne by som sa pripravil na možné otázky.
Síce fňukám, no inkubátor mi dal aj tak strašne veľa. Aha čo ma naučili.
